Skupinové tance: ako zorganizovať presuny na javisku

Kompozičné postupy slúžia na triedenie, usporiadanie, skladanie a štruktúrovanie tanečného materiálu: umožňujú pracovať s kontrastmi, posilniť emóciu alebo diváka prekvapiť. Dávajú dielu rozpoznateľnú a zopakovateľnú stavbu a zapájajú všetky zložky tanca: telo, čas, priestor, energiu a ostatných. Práve tento posledný bod — vzťah k ostatným — skupinovú kompozíciu osobitne odlišuje.

Najjednoduchším postupom je unisono: všetci tanečníci predvádzajú rovnaké pohyby v rovnakom čase. Je to jeden zo základných postupov repertoáru a vytvára pocit jednoty, harmónie a skupinovej identity; keď sa použije zámerne, kolektívny zážitok je hneď čitateľný a moment získa silu. Opakom je kontrapunkt: rôzni tanečníci alebo menšie skupiny predvádzajú súčasne aspoň dve odlišné pohybové sekvencie, napríklad sólo, kým zvyšok skupiny tancuje inú sekvenciu. Medzi nimi stojí kontrast, ktorý kladie vedľa seba sekvencie s protikladnými prvkami (rozsah, energia, orientácia), napríklad pomalé a plynulé gestá vedľa náhlych a výbušných akcií, čím vzniká zlom alebo disonancia.

Viaceré postupy pracujú s posunom v čase. Kánon opakuje tú istú pohybovú sekvenciu u všetkých účinkujúcich, ale so začiatkami posunutými za sebou: je to tanečný ekvivalent hudobného kánonu (tá istá fráza nastupuje v posunutých momentoch). Kaskáda alebo sled necháva tanečníkov predviesť ten istý pohyb jeden po druhom, s efektom vlny ako pri „mexickej vlne“ na štadióne — slovník Récit ARTS ju od kánonu výslovne odlišuje. Striedanie necháva pohyby jedného človeka alebo skupiny striedavo odpovedať pohybom iného a otázka – odpoveď ženie túto logiku k forme dialógu, ako hra, v ktorej si dvaja tanečníci (alebo dve skupiny) vymieňajú frázy.

Okrem základných postupov obohacuje stavbu celku viacero ďalších nástrojov. Akumulácia má dve podoby: akumulácia pohybov (A, potom AB, potom ABC…) alebo akumulácia tanečníkov (postupné pridávanie účinkujúcich). Odpojenie a dobehnutie dočasne vyvedie tanečníkov z unisona, kým sa znova nepridajú ku skupine — jednoduchý spôsob, ako vytvoriť reliéf bez narušenia súdržnosti celku.

Zrkadlo znamená robiť to isté v rovnakom čase tvárou v tvár, vo dvojici alebo vo viacerých: tanečníci predvádzajú svoju frázu oproti sebe, súčasne a bez posunu. Pozor, nezamieňaj si ho so zrkadlom v tanečnej sále (stenou, pred ktorou sa skúša): tu „zrkadlo“ označuje vzťah medzi tanečníkmi, nie predmet. Opakovanie pohybu alebo sekvencie zasa vytvára dôraz, hypnotický účinok alebo nasýtenie.

Samotný pohyb sa dá premeniť. Variácia preberá pohyby a mení ich zložky (rozsah, tempo, energiu…). Retrográdny postup predvedie frázu pospiatky, s obráteným poradím akcií. Napokon motív (motif and development) je opakujúci sa pohyb alebo krátka sekvencia, ktorá symbolizuje ústrednú myšlienku či tému; choreograf ho počas diela rozvíja a premieňa — je to červená niť, ktorá pomáha divákovi zorientovať sa. Praktická poznámka: terminológia nie je úplne jednotná. Francúzska tradícia (školská telesná výchova EPS, slovník Récit ARTS) hovorí o pojmoch unisono, kánon, kaskáda, zrkadlo, otázka – odpoveď a kontrapunkt, kým anglosaská tradícia (učebné osnovy GCSE) používa unison, canon, contrast, motif, retrograde, formations. Lepšie je zostať pri všeobecných pojmoch než vnucovať jedinú nomenklatúru.

Usporiadať spoločné presuny znamená najprv premyslieť formácie, teda spôsob, akým tanečníci a menšie skupiny obsadzujú javiskový priestor. Menšie skupiny môžeš zostaviť ako sólo, duo, trio alebo kvarteto a celok usporiadať do kruhu, stĺpca, radu, štvorca, diagonály alebo sprievodu. Práve toto usporiadanie priestoru spolu so vzťahmi medzi tanečníkmi dielo obohacuje — oveľa viac než technická náročnosť jednotlivých krokov.

Na určenie miesta formácií treba spoločný javiskový slovník. Predná časť javiska je okraj pri publiku (po francúzsky face, k nej sa „schádza“); zadná časť je koniec javiska (lointain, tam sa „stúpa“): sú to protiklady. Po šírke je côté cour pravá strana javiska z pohľadu diváka a côté jardin ľavá strana — orientácia sa udáva z pohľadu publika, takže je obrátená voči ľavici a pravici tanečníka. Cour, jardin, face a lointain sú štyri svetové strany francúzskeho divadla; názov cour/jardin pochádza z rozmiestnenia hercov v paláci Tuileries, kde stranám dala meno kráľovská lóža. Dôležité upozornenie: vždy uveď, z koho pohľadu hovoríš. V angličtine pochádzajú downstage (k publiku, = face) a upstage (dozadu, = lointain) zo šikmých javísk a stage left / stage right sa určujú z pohľadu herca čelom k publiku — takže aj tie sú voči divákovi obrátené. Napísať „vľavo“ bez toho, aby bolo jasné, z čieho pohľadu, je klasický zdroj chýb.

Čitateľnosť celku sa buduje aj vizuálnou hierarchiou. Javisko môžeš rozdeliť ako mriežku troch zón do šírky a troch do hĺbky, teda na deväť pozícií (downstage left/center/right, center left/center/right, upstage left/center/right). Tanečníci vpredu (downstage) a v strede sú najviditeľnejší a priťahujú najviac pozornosti: tam patrí to, čo chceš zvýrazniť. Webový nástroj ako Stancz umožňuje tieto formácie rozostaviť a zobraziť v 2D, v 3D a z miesta diváka (Pohľad diváka), aby sa dalo vopred overiť, čo publikum naozaj uvidí.

Keď skupinová choreografia obsahuje zdvihy, rozdelenie úloh je otázkou bezpečnosti rovnako ako estetiky. Cheerleading ponúka štruktúrovaný príklad: pri stuntoch nosiči (bases) flyera dvíhajú, držia, vyhadzujú a chytajú a zabezpečujú jeho stabilitu (pri stuntoch s dvoma nosičmi drží každý jednu nohu flyera); flyer, čiže top, predvádza prvky vo výške; a spotter zabezpečuje bezpečnosť.

Úlohu spottera presne vymedzujú pravidlá federácie USASF: je to osoba, ktorej hlavnou zodpovednosťou je predchádzať zraneniam tým, že chráni oblasť hlavy, krku, chrbta a pliec topa (top person) počas stuntu, pyramídy alebo vyhodenia (toss). Musí byť členom tímu a ovládať techniky spottingu. V praxi stojí zvyčajne z boku alebo za stuntom, na súťažnej ploche, bez toho, aby mal trup pod stuntom, a musí sa vedieť dotknúť nosiča, ktorého stráži — tá istá osoba nemôže byť zároveň nosičom aj povinným spotterom.

Tieto zásady ilustrujú úlohy a kultúru bezpečnosti pri skupinových zdvihoch, pravidlá USASF sa však týkajú výslovne cheerleadingu: na klasický ani súčasný javiskový tanec sa nevzťahujú v nezmenenej podobe a nemajú sa brať ako univerzálna norma. Pri akejkoľvek práci so zdvihmi sa opri o federáciu alebo kvalifikovaného trénera, nie o pokyny pozbierané na internete. Pre porovnanie, aj ďalšie kolektívne disciplíny formalizujú umenie skupiny: v twirlingu s paličkou má tímová disciplína (Team Twirl) ukázať silu kolektívu, v ktorom sa technická presnosť a choreografická tvorivosť spájajú do harmonického vystúpenia; vo Francúzsku túto disciplínu zastrešuje federácia FFSTB.